Písemné zpracování a volné sestavení přednášky z typologického semináře o asertivitě.

Názov asertivita

Názov asertivita používatelia odvodzujú od latinského slova „aserio“, „asercio“ prípadne anglického „to assert“.

Význam

Význam tých pôvodných slov sa dá vysvetliť ako: tvrdiť, požadovať.

Asertívne spôsoby

Asertívne spôsoby sa používali od nepamäti, rôzne upravovali, kompilovali, dopĺňali a podobne. V modernej dobe sa touto problematikou zaoberal, zbieral rôzne známe spôsoby a publikoval o nej od roku 1949 Američan Andrew Salter. Komponenty asertívneho správania aktívne učil a tým vošiel do všeobecnej známosti, preto je väčšinou označovaný za autora tejto metódy.

História

História aj spôsoby asertivity sú často nesprávne chápané, najmä pre nedostatok náležitých informácií. Ľudia ju často chápu ako novinku vzniknutú v modernej dobe, akoby výdobytok nazbieraných poznatkov a skúseností posledných rokov. Takisto často je považovaná za prostriedok tvrdého presadzovania sa, neohľaduplného spôsobu uplatňovania vlastných cieľov, zámerov, požiadaviek, vyššej agresivity. V zásade vždy bolo jasne známe, že zámena asertivity s agresivitou je chyba, napriek tomu väčšina ľudí v tejto chybe pokračovala, aj pokračuje. Vysvetľovaním tohto rozdielu sa publikačne najviac zaoberali v roku 1966 autori Lazarus a Wople.

Tri základné spôsoby

Za tri základné spôsoby spoločenského, medziľudského správania môžeme považovať asertivitu, agresivitu a pasivitu. Samozrejme každý z týchto troch základných spôsobov má ďalšie zložky a podzložky.

Živočíchy používajú väčšinou dva spôsoby riešenia kontaktov aj konfliktov: boj a únik, s výnimkou partnerských vzťahov.

Človek postupne sa učiac riešiť sociálne kontakty pridal k tomu verbálnu komunikáciu a okolo nej hľadal metódy asertívneho správania, ktorými sa snažil riešiť situácie nebojovým spôsobom, tak aby zúčastnených strán v kontakte ani jedna neodchádzala porazená, ale uspokojená s výsledkom.

Agresivita aj pasivita sa asertívnym riešením konfliktov eliminujú. Agresivitou sa narúšajú možnosti, uplatnenie, požiadavky niektorej zo strán. Pasívna osoba sa ich vzdáva. Asertívne správanie rešpektuje práva vlastné aj iných. Odstraňuje vyloženú prehru zúčastnených.

• Samotná agresivita nie je negatívna vlastnosť z hľadiska spoločenského hodnotenia. Je to schopnosť tvrdšieho konania v sociálnych kontaktoch. Jej vyššia miera a výkon sú nevýhodné. Následkom toho dochádza napríklad k vnucovaniu vlastných názorov, výsmechu až sarkazmu k názorom iných, útočeniu na iných, snahe svoje neúspechy premieňať na vlastný prospech na úkor iných, obviňovanie iných za svoj neúspech atď.
• Pasivita sa prejavuje bojazlivosťou, ústupčivosťou, úzkostlivosťou, bezmocnosťou, depresiou, nedostatočnou odvahou vyjadriť svoje myšlienky, postoje, názory, nesúhlas. Podporuje alibizmus a podliehavosť.
• V asertívnom správaní sa uplatňuje schopnosť, komunikačná zručnosť, náležitým spôsobom vyjadrovať svoje názory, postoje, potreby, požiadavky, pocity vo vzťahu s inými ľuďmi. Vedieť odmietnuť spomenuté aspekty druhého človeka bez incidentných reakcií, spontánne reagovať na ne, primerane k okolnostiam prejaviť rozum aj city, trvať na svojich požiadavkách, bez narúšania požiadaviek iných. Nepovažovať kompromis v týchto záležitostiach za prehru. Slobodne, bez napätia a obáv prejaviť svoje postoje, pritom takisto akceptovať cudzie, slobodu iných neobmedzovať, napríklad hataním či uberaním práva prejavu názoru. Asertívne vystupovanie je pokojné, uvoľnené, bez napätia, primerane sebaisté.

Asertívne riešenie konfliktov

vedie ku správnemu sebapresadzovaniu, následnej vnútornej spokojnosti s vylúčením vlastných výčitiek. K lepšej spolupráci bez narušenia pocitom nedostatočnosti a nenáležitosti. K celkovému zlepšovaniu vzťahov s okolím, vedúcemu k vyššej úrovni až na stupeň kamarátstva, prípadne až priateľstva. K primeranému uspokojeniu potrieb kontaktujúcich sa strán. K lepšiemu sebaovládaniu a sebakontrole. K pocitu spolupatričnosti.

Najdôležitejšie aspekty asertívneho správania

Najdôležitejšie aspekty asertívneho správania:

1. Slobodne, nezaujato, rozumovo, bez pocitu neschopnosti, viny, nenáležitej zodpovednosti, posúdiť vlastnú zodpovednosť za riešenie problémov, nedostatkov, omylov a chýb iných.
2. Odmietnuť spoluprácu na ich riešenie nevhodným, nestatočným, nesprávnym, podvodným spôsobom,
3. Neponúkať ich riešenie nenáležitým preberaním časti viny pri vlastnej nevine.
4. Nezaujato, rozumovo a nie citovo, posudzovať vlastné správanie, hľadať vhodné metódy na jeho uplatňovanie, v prípade objavenia chyby či nedostaku bez pocitu viny robiť nápravu a neodkladať jej uplatnenie.
5. Nepoužívať alibistické spôsoby, výhovorky, neprimerané, prípadne až sebaponižujúce ospravedlňovanie sa. Napríklad spôsob:
6. Bez zdráhania si priznať omyl, chybu, vinu, nevykrúcať sa z toho.
7. Ak je treba sa niekomu za to ospravedlniť, urobiť to bez zbytočných odkladov, nadmerného, viacnásobného prosenia odpustenia a vzápätí urobiť podľa možnosti nápravu. V takýchto prípadoch agresívne správanie spôsobuje odmietavý, obranný postoj proťajška.
8. Asertívne správanie zaisťuje úprimnejšiu a otvorenejšiu komunikáciu.
9. Držať sa presvedčenia, že iní nesmú nami manipulovať bez nášho súhlasu, povolenia alebo žiadosti. Manipulácia nemusí byť tvrdým nátlakom, nadmieru agresívne presadzovaná. Stačí keď proťajšok začne vyjadreniami, napríklad: Ako by si sa cítil keby...? Čo by to bolo za človeka, ktorý by...? Čo myslíš, že za tento svoj čin zasluhuješ? Nikto sa nemusí dať takto skúšať, molestovať, naťahovať. Snahu o manipuláciu môže zastaviť hoci jednoduchou odpoveďou – neviem.
10. Každý má právo sám sa rozhodovať, hľadať správne riešenia, žiadať pomoc, radu, vysvetlenie a pochopenie.
11. Nebáť sa vysloviť aj nezáujem o vec aj v prípade výzvy na odpoveď, reakciu, hodnotenie. Označiť predmet konverzácie za nepodstatný, či neprijateľný. Má to však robiť s rozvahou, kľudom, neútočne, neinvazívne, bez trucu a urážky.
12. V prípade nepochopenia iného, podozrenia z jeho snahy o manipuláciu, lož, útok skôr, než reagujeme odmietavo, vyjadriť nepochopenie, opýtať sa na vysvetlenie počínania, žiadať vysvetlenie. Pokiaľ nedostaneme uspokojujúce vysvetlenie, dostatočne vysvetľujúce počínanie toho druhého, a on v nespoločenskom správaní pokračuje, bez rozčuľovania dôrazne odmietnuť taký spôsob komunikácie.
13. Pokiaľ človek koná podľa vlastného presvedčenia slušne, primerane, spoločensky nezávadne, nemusí čakať schválenie svojho počínania inými. Nemusí od nich vyžadovať potvrdenie a súhlas so svojim správaním. Takisto má dať slobodne sa takto zachovať inému v jeho presvedčení, pokiaľ spĺňa uvedené podmienky.
14. V presadzovaní svojich žiadostí, požiadaviek, práv, nevyjadrovať sa podmienečne. Napríklad v obchode vetou: „Prosím vás nemáte to a to?“ „Prosila by som si tamto.“ Ale spôsobom: "Prosím si to a to." "Prosím si tamto."
15. V prípade zamietavej odpovede z druhej strany a vlastného presvedčenia jej nesprávnosti, slušne ale presvedčivo žiadať uspokojenie svoje požiadavky.
16. Nenástojiť tvrdo, neústupne, neuznanlivo na uspokojení svojich požiadaviek.
17. Hľadať pochopenie, trpezlivo k nemu podať vysvetlenie, nie naliehavo, s viacnásobným opakovaním, ani za cenu inej verbalizácie, s predpokladom lepšieho a pre nás lepšieho pochopenia.
18. Dať voľný priestor druhému na vlastné rozhodnutie, netlačiť ho doň, nechať mu čas na požiadanie vysvetlenia, pokiaľ nás nepochopil dostatočne.
19. Rozumne si uvedomiť svoje postavenie a rolu v konkrétnom vzťahu, komunikácii, poslaní. Podľa toho vystupovať, nežiadať si väčšie práva, neodstupovať od vlastných, neprekračovať svoje kompetencie.
20. Nevyjadrovať sa k veciam a o veciach, ktorým nerozumieme, nevieme o čo v nich ide, odsudzujúcim spôsobom, na čo má právo len človek dôkladne sa v nich vyznajúci. Každý človek má však právo ku každej veci vyjadriť svoj pocit. Napríklad: to sa mi páči, tamto nechcem, tomu nerozumiem.
21. Poznať svoje právo na zmenu názoru pri získaní nových, podľa možnosti, objektívnych informácií, zistení svojho omylu, chyby, nedostatočného alebo nesprávneho postoja. Zbytočne a nadmieru sa za to neospravedlňovať. V prípade výčitiek alebo komentára iných, jednoducho odpovedať: "Zmýlil som sa. Nemal som správne informácie. Ospravedlňujem sa. Preto mením názor. Získal som iný pohľad na vec. Som presvedčený, že správnejší."
22. Vo svojich vyjadreniach nepoužívať tvrdé, hrubé, urážlivé, nadnesené, nadsadené vyjadrenia. Napríklad: „to si katastrofálne pokazil“, „mám najúžasnejší počítač“.
23. Vyjadrovať sa zreteľne, zrozumiteľne, nedvojzmyselne. Ochotne poskytnúť doplňujúce vysvetlenie ak nás proťajšok nepochopí celkom, alebo aspoň dostatočne.
24. Hovoriť za seba. Prejavovať vlastné presvedčenie. Zbytočne sa neodvolávať na iných. Hovoriť k veci, bez príčiny neodbočovať od témy. Nebáť sa počas diskusie priznať zmenu názoru, odmietnuť argumenty druhých, pokiaľ im nerozumieme.
25. Nebáť sa pochváliť čo je dobré, ak si to zaslúži. Pritom nepreháňať a nenadsadzovať. Nesprávna, nezaslúžená, neprimeraná pochvala vyvoláva podozrenie, vzťah skôr naruší, než vylepší. Spôsob pochvaly je treba voliť podľa úrovne vzťahu, spoločenského postavenia, predmetu veci. Nevhodne volená môže uraziť.

Správanie pasívne

formulácia: Máš pravdu. Na mojej mienke nezáleží. Jedno je čo si ja myslím. Na mne nezáleží.
účel: vyhnúť sa konfliktom
zámer: vyhovieť iným, páčiť sa iným, nedostať sa do konfliktu
hlas: tichý, slabý, neistý, kolísavý
telo: zhrbené
ruky: ochablé, neúčelné pohyby, prípadne chvejúce sa
pohľad: sklopený, odvrátený, vyhýbavý
pocity: bezmocnosť, osamelosť, ľútosť, depresia
výsledok: neúspech, poníženie, slabá sebadôvera

Správanie agresívne

formulácia: Ja mám pravdu. Nezáleží na tom, čo si myslíš. Ak máš iný názor, je zlý.
účel: za každú cenu vyhrať
zámer: ponížiť druhých, za každú cenu sa presadiť
hlas: ostrý, silný, povýšený, hrubý, chrapľavý
telo: vystreté, strnulé
ruky: tvrdé dlhé gestá, ukazovanie prstom
pohľad: uprený, chladný
pocity: osamelosť, ohrozenosť, pocit viny
výsledok: narušené vzťahy, nepriateľstvo, krátkodobé zisky na úkor druhých

Správanie asertívne

formulácia: Toto chcem. Toto nechcem. Čo si o tom ty myslíš?

účel: vzájomné pochopenie, rešpekt, uznanie,
zámer: dobrá komunikácia a zhoda
hlas: mierny, pevný, správne intonujúci
telo: uvoľnené, vzpriamené
ruky: mierne gestá
pohľad: mierny, priamy, otvorený
pocity: spokojnosť, súlad
výsledok: dobré vzťahy, úspech, sebadôvera

Človek sa nemusí za každých okolností správať asertívne. Nie je to povinnosť.

• Život prináša situácie, keď je vhodnejšie ustúpiť.
• Nesnažiť sa druhého presvedčiť.
• Nepresadzovať svoj postoj, čo ako správny.
• Takisto sa stáva, že vhodnejší spôsob je tvrdší, agresívnejší, najmä v prípade útoku bezohľadného človeka, ktorý neakceptuje spoločenské chovanie.

Pri otvorenom vzťahu

Pri otvorenom vzťahu nepopierať prípadnú kritiku. Nebrániť sa, keď nás niekto kritizuje. Nereagovať odvetnou kritikou. Hľadať, či má kritik pravdu, ale posúdiť sám svoje konanie, zodpovedne zhodnotiť vlastné počínanie, slová, kroky, reakcie.

V prípade pochvaly

V prípade pochvaly nerobiť zo seba skromného, nerobiť z toho okolky, nenamietať s falošnou skromnosťou: „To nič nebolo“, „To nestojí za reč“, „O nič nešlo“. Ak je vhodné, poďakovať, alebo prejsť s mlčaním a miernym úklonom hlavy.

účelová skresľujúca kritika

Na účelovú, nevecnú, príliš všeobecnú, očividne účelovú, úmyselne skresľujúcu kritiku nereagovať. Ukázať, že sme počuli. Pokračovať v predchádzajúcej téme. Vynechať akékoľvek aktivity, diskusie, polemiky s kritizujúcim.

Zhoda názoru je rozhodnutie

Zhoda názoru je rozhodnutie pri ktorom každý člen skupiny prijme riešenie, na ktorom sa dohodli a je ochotný ho podporovať. Nemusí to byť názor väčšiny. Každý sa vyjadrí a hovorí svoj názor. Tento spôsob môže nahradiť hlasovanie.

Pri nácviku získavania prijateľného kompromisu dvoch, či viacerých strán je potrebné stáť si za svojimi názormi, aj vhodne ustúpiť. Rešpektovať druhých, ich názory, nenapádať za odlišné, nesnažiť sa manipulovať vyvolávaním pocitu viny.

Pri žiadosti o láskavosť

Ľudia sa niekedy cítia trápne, keď majú požiadať o láskavosť. Najmä v situácii, keď je predpoklad, že ten druhý má povinnosť vykonať niečo a on to neurobí.

Pri žiadosti o láskavosť sa treba správať primerane sebaisto, dostatočne úctivo, neponižujúc sa, náležite zreteľne, aby sme boli správne pochopení.

Zápisky z přednášky volně sestavila Bartošová J.