Každá pravda je jednoduchá, je dobré ju poznať, uznať a podľa nej sa riadiť.

Každý máme svoj životný príbeh. Každý sme zažili obdobia, keď sme boli zvedaví a hladní po vedomostiach, aj obdobia, keď sa nám nič nechcelo a o všetkom sme pochybovali alebo z neochoty neboli schopní prijímať informácie, aj chvíle, keď sme boli naštvaní na celý svet alebo sme nerozumeli čo sa v nás či okolo nás deje. Som presvedčená, že každý z nás, aj keď si to možno neuvedomuje alebo neprizná, hľadá svoju životnú pravdu, oprávnenie a naplnenie svojho konania. Skrátka to svoje „životné šťastie a pohodu“.

Môj životný príbeh je tiež hľadaním pravdy o živote, o svete, o ľuďoch, o tom ako to funguje. Takej pravdy, či lepšie povedané právd, ktoré by do seba zapadali, ktoré by sa dopĺňali, ktoré by si neprotirečili a hlavne právd, ktoré by boli v živote použiteľné, užitočné a platné. Na ktoré by sa dalo spoľahnúť, o ktoré by sa dalo oprieť.

Vyštudovala som exaktnú vedu blízku matematike, ktorú mám takmer na špici povolaní, na ktoré mám najlepšie povahové predpoklady. Aj preto hľadám vo veciach logiku, potrebujem, aby mi veci sedeli, aby som im rozumela, potrebujem sa presvedčiť o pravde, ktorú si mám osvojiť. Rešpektujem múdra všetkých náboženstiev, som však odjakživa ateista, obdivujem silu prírody a vážim si ľudí a ich božské schopnosti konať vesmírne veci a dobro.

Doteraz som zo záujmu i v rámci profesijného rozvoja absolvovala veľké množstvo seminárov, školení, vzdelávaní a kurzov. Z každého som si niečo vzala a vložila kamienok do svojej pomyselnej mozaiky poznania, ktorú si všetci viac či menej tvoríme. Napriek mojej enormnej snahe mi však z tej mozaiky stále nevystupoval jasný obraz o svete a živote. Až kým som sa nestretla s človekom, ktorý mi svojimi vedomosťami vyrazil dych – to určite poznáte, že vtedy máte všakovaké pocity, vrátane nedôverčivosti. Tak som si začala veci overovať a zaujímať sa, navštevujem pravidelne jeho kurzy a chodím k nemu na konzultácie. A moja mozaika odrazu začala dostávať tvar, farbu i hĺbku, kamienky začali spolupracovať a ladiť.

Z mnohých spomeniem dvojicu tohtoročných seminárov, ktoré sa týkali myšlienok a diela filozofa, vedca, psychológa, učiteľa a v dnešnej rétorike aj „kouča“ – Aristotela zo Stageiry. Po absolvovaní oboch kurzov a „prelistovaní“ jeho dostupných diel som nadobudla pocit, že po ňom nikto už nič nové nevymyslel, akoby tento múdry pán zo začiatku vekov pozbieral skúsenosti ľudstva a formuloval ich v súvislostiach, správne a zrozumiteľne. Myšlienky, s ktorými sme sa zoznámili sú tak presné, trefné, múdre a nadčasové, že sa čudujem, že sa nimi celé ľudstvo prirodzene neriadi. Myslím, že by nám všetkým bolo oveľa lepšie na svete, ak by sme ich uznali a podľa nich konali. Posúďte sami, ponúkam Vám aspoň zlomok Aristotelových múdier:

• Rozum, ktorý pozná, čo je dobro, má riadiť a usmerňovať chovanie človeka.
• Všetko, čo žije, sa skladá z dvoch zložiek – z tela ako látky a z duše ako formy, tieto dve zložky nemôžu existovať bez seba (tak ako energia nie je oddeliteľná od hmoty).
• V každej veci rozoznávame látku a tvar a k tomu, aby veci vznikli, je potrebný ešte účel a hybná príčina. Látka je možnosťou, tvar skutočnosťou a prechod od možnosti a skutočnosti sa realizuje pohybom. Skutočnosť je vyšším a lepším stupňom existencie ako možnosť.
• Prvým hýbateľom (myslením myslenia) je rozum, účel, zákon, ktorý je najvyššou zábezpekou poriadku vo svete.
• Spravodlivosť ako etická cnosť patrí do oblasti dobrého a správneho konania, ktoré človeka vedie k jeho cieľu, plnému životu ako forme šťastia.
• Etika je časťou, ba východiskom politickej vedy. Lebo nie je možné, aby niekto dokázal jednať politicky bez toho, aby bol „(po)riadny“, teda aby mal k tomu požadované zdatnosti. Ak niekto chce konať v politickom živote, musí byť jeho povaha (po)riadna.
• Rečník, ak má jeho reč mať účinok, musí dokázať s ľuďmi jednať, teda ich poznať, musí vedieť ako ich viesť k dobrému. Má mať psychologické znalosti, vedieť akí ľudia sú, aká je ich povaha, charakter, a aká je spoločnosť, v ktorej žije. Rečník si musí byť vedomý vzájomnej súvislosti medzi spoločnosťou a jednotlivcom.
• Každému podľa jeho potrieb, každý podľa svojich schopností.
• Súdiť človek smie len to, čomu rozumie a v čom sa spravodlivo vyzná.
• Jediným nekonečnom vo vesmíre je ľudská hlúposť.
• Veľký význam má vzdelanie a výchova, vzdelanie pôsobí na myslenie a podporuje ľudskosť, ktorou sa zušľachťuje každá vloha. Vzdelanie je najlepšie cestovné pre starobu.
• Skúsenosti majú hodnotu rozumu aj vzdelania, všetky tri majú existovať spolu.
• Cieľom ľudského života je blaženosť - najušľachtilejšie šťastie. Spočíva v rozvoji mravnej a rozumovej cnosti, v najvyššej forme je charakterizovaná ako hľadanie pravdy. Treba ju hľadať v dokonalom rozvinutí všetkých schopností ľudí. Šťastie závisí na nás samotných podstatne viac ako na ostatných okolnostiach.
• Pocit blaha vyžaduje určitý obsah, poznanie a vedomie. Len skutočným dobrom môže byť človek blažený.

Ako hovorí názov tohto príspevku – poznať pravdu je potrebné a užitočné, ale to nestačí. Treba sa s ňou aj vnútorne stotožniť, uznať ju. Je to ako s liečebným procesom – keď ho človek mentálne odmieta, telo to registruje a tiež ho neprijme a nevylieči sa, akokoľvek bezchybný a správny by taký liečebný proces preňho bol. A treťou dôležitou súčasťou je „priložiť ruku k dielu“ – podľa uznanej pravdy sa riadiť a dávať iným možnosť tiež k nej dospieť. Všetky tri súčasti tohto procesu niečo stoja, nie sú zadarmo, vyžadujú vynaložiť energiu a snahu, občas to „bolí“. Výsledok takéhoto úsilia sa však mnohonásobne vyplatí – život človeka sa mohutne vylepší a skvalitní.

Nechcem, aby táto moja výpoveď vyznela mentorsky, len sa chcem s Vami podeliť o čriepok z toho, čo som sa postupne za posledných 7 rokov naučila na konzultáciách a seminároch pána profesora Šrama. Aj napriek mojej vysokej pochybovačnosti a kritickosti sa stále viac presviedčam o tom, že výroky pána profesora sú presné, konzistentné a pravdivé, a to či sa mi páčia alebo aj nie. Pod umným vedením pána profesora a svojou tvrdou prácou som našla samú seba, usporiadala som si život aj vzťahy s deťmi, mám oveľa menej pochybností a oveľa viac otázok. Moje vzťahy s ľuďmi neboli nikdy lepšie a skutočnejšie ako sú dnes. Problémy riešim s nadhľadom a rozumom (nie citmi, tie vyžívam na to, na čo ich mám hojne narastené) a presviedčam sa, že tak je to správne. Vynakladám oveľa menej energie na hlúposti a zbytočnosti, čím mi jej zostáva viac na užitočnosti, naprávanie svojich chýb, plnenie si svojich snov a robenie dobra. Študujem druhú vysokú školu – špecializáciu, ktorú mám na špici svojich schopností a ktorá ma už teraz úžasne napĺňa. Už viem, že pravdy sú vždy jednoduché a prosté. A uvedomujem si, že som na prahu päťdesiatky na začiatku svojej cesty k poznaniu a Aristotelovskej blaženosti :-)  

Prajem každému človeku, aby si radami tohto múdreho človeka pomohol aspoň tak, ako som si hľadaním, nachádzaním, uznávaním a používaním vesmírnych právd pomohla ja. Keď sa Vám zdá, že moje vyjadrenia znejú tajomne, prehnane či zaujato – hľadajte pravdu, pýtajte sa a presvedčte sa sami. A nezabudnite – poznať & uznať & riadiť sa. Držím Vám palce!

Ivica